Aj napísanie prvého článku je čímsi zváštne. Aspoň pre mňa ako osobu, ktorá jednoduchým ťukaním do klávesnice zrazu zistí, že jeho článok sa napĺňa. Preto by som svoje prvé slová, svoje prvé ťuknutia do klávesnice, chcela venovať všetkým mojim inšpirantom, vďaka ktorým budem vedieť urobiť druhý krok. Mojej najväčšej inšpirácii, ktorá mi vnucuje myšlienky a tou je život sám. Človek by mal písať stále. Zapísať svoje pocity, svoju radosť, svoje rozhorčenie, pretože ak sa po čase vráti späť k jeho už takmer historickým zážitkom, zrazu si spomenie. Zasmeje sa, zamyslí a zistí, že pero je ako čočka objektívu fotoaparátu. Pripomenie okamih, pocit... Preto aj ja vopred ďakujem každému a všetkému inšpirujúcemu, pretože ak by bol na svete človek sám a vôkol neho by bola iba tma, bol by ako pohár bez vína...
